Rohovka oka – najvýznamnejšia vrstva očnej buľvy

Rohovka oka – najvýznamnejšia vrstva očnej buľvy

Rohovka oka je priehľadné a číre tkanivo, ktoré prekrýva prednú časť očnej buľvy a chráni tak vnútorné časti oka. Patrí medzi najviac namáhané časti oka vystavované vonkajším vplyvom a rizikovým úrazom. Prenikajú cez ňu svetelné lúče, a preto ju možno považovať za vstupnú bránu do oka. Najprv sa pozrime bližšie na to, čo je obsahom tohto pojmu. Rohovka alebo lekársky, resp. medicínsky kornea (lat. cornea), predstavuje vstupnú časť optického prostredia oka. Nachádza sa na prednej časti oka, je kupolovito zakrivená, priehľadná a tvorí asi 20 % povrchu celej očnej gule. Rohovka sa na oku vyklenuje smerom dopredu. V centre je najviac zakrivená, smerom do periférie sa splošťuje a predstavuje chemickú, ale aj mechanickú vrstvu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Zvonku hraničí s okolitým vzduchom a zvnútra je v kontakte s komorovou tekutinou oka. Rohovka je extrémne citlivá na dotyk, chemické zmeny a teplotu. Má taktiež veľa nervových zakončení (tzv. demyelinizované nervové bunky) a na jej povrchu sa nachádza slzný film. Ten chráni rohovkový epitel a tiež kútiky oka na oboch stranách. Pri kontakte rohovky, napr. s externým objektom, sa viečko oka reflexívne zatvorí. Napriek tomu, že hrúbka rohovky dospelého človeka je iba približne 1 milimeter, tvorí ju viacero vrstiev. Z hľadiska histológie je rohovka tvorená piatimi vrstvami.

• Prvú tvorí dlaždicový epitel, ktorý je vďaka mnohým nervovým zakončeniam veľmi citlivý, ale dokáže dobre a rýchlo regenerovať.
• Druhá vrstva sa nazýva Bowmanova membrána, ktorú tvoria kolagénové vlákna a pri zdravom oku je transparentná. Patologické zmeny však vedú k jej zakaleniu.
• Treťou vrstvou je stróma rohovky, ktorá tvorí najväčšiu časť hrúbky rohovky. Jej kolagénová štruktúra pomáha tomu, že svetelné lúče prenikajúce do oka nie sú pri prechode rohovkou ovplyvnené.
• Štvrtou vrstvou je Descemetova membrána, ktorá bráni prieniku leukocytov do rohovky. Je veľmi odolná voči poraneniam a infekciám.
• Poslednú, piatu vrstvu tvorí endotel, ktorý oddeľuje rohovku od očnej komory a zabezpečuje prenos tekutín.

Narušenie rohovky, napríklad v dôsledku cudzieho telesa v oku alebo pri zápaloch spôsobuje nepríjemné rezanie a bolesť, ktorej súčasťou je reflexné slzenie oka.

Výživa rohovky

Rohovka neobsahuje žiadne krvné cievy – je tzv. avaskulárna. Obvodový prechod rohovky, ktorý sa nazýva limbus, však býva pokrytý určitými drobnými vlásočnicami a cievami prichádzajúcimi cez skléru oka. Pre výživu rohovky je veľmi dôležitý dostatočný prísun kyslíka z vonkajšieho prostredia. Veľkú úlohu tu preto zohráva slzný film, kvalita sĺz a na výžive sa čiastočne podieľa aj komorová tekutina. Slzy zvlhčujúce rohovku vylepšujú jej optické vlastnosti a zaisťujú tiež lepší prechod svetelných lúčov ďalej do oka, odplavujú nečistoty a slúžia ako film pre ľahšie kĺzanie viečok. Pravidelná a stabilná hydratácia je preto pre rohovku veľmi dôležitá. Bráni jej zakaleniu a predchádza vysychaniu, ktoré by mohlo viesť k pocitu nepohodlia alebo dokonca k zhoršeniu videnia a vzniku nepríjemných zápalov na rohovke. Na povrchu rohovky môžu vzniknúť rôzne zápaly, degeneratívne zmeny alebo deformácie. Na rozličné druhy podráždenia reaguje tzv. rohovkovým obranným reflexom. Pri ňom dochádza k privretiu oka viečkom a zvýšenému zaslzeniu oka.

Funkcia rohovky

Základná funkcia rohovky spočíva v prepúšťaní svetla do vnútra oka a zároveň jeho ochrane z vonkajšej strany. Rohovka z optického hľadiska predstavuje najvýznamnejšiu refrakčnú očnú štruktúru. Má veľkú optickú mohutnosť. Optická mohutnosť je veličina, ktorá vyjadruje zakrivenosť šošovky a vyjadruje sa v dioptriách. Zdravé oko má optickú mohutnosť približne 60 dioptrií a očná rohovka sa podieľa až na dvoch tretinách z nich. Hodnota optickej mohutnosti rohovky ostro vidiaceho oka, ktorá je obvykle udávaná, je 43 dioptrií. Práve preto, že sa v takej veľkej miere podieľa na samotnom videní, akékoľvek poškodenie a ochorenia rohovky môžu mať za následok zhoršenie videnia a kvality zraku. Niektoré neliečené ochorenia rohovky môžu viesť až k slepote. Samozrejme, niektoré ochorenia môžu byť už vrodené alebo spôsobené degeneratívnymi zmenami. Svojím konaním a starostlivosťou o zrak však môžeme eliminovať riziko poškodenia rohovky.

Rohovka a kontaktné šošovky

Veľký pozor by si mali dávať napríklad nositelia kontaktných šošoviek, ktorí často nosievajú šošovky dlhšie než je odporúčané a vhodné, používajú nevhodné šošovky, prípadne si ich nevyberajú cez noc alebo nedodržiavajú hygienu, čím je rohovka vystavená riziku vzniku zápalu. Najčastejším zápalom je keratitída, čo je bežný, akútny zápal.

Ochorenia rohovky

Degeneratívne zmeny na rohovke vznikajú v súvislosti a pod vplyvom vonkajšieho prostredia a starnutia. Ochorenie, ktoré postihuje obe oči, je vyklenutie rohovky, ktoré spôsobuje zmenu jej zakrivenia a následne deformáciu videného obrazu. Terapia spočíva v nosení šošoviek, ktoré pomáhajú udržiavať správny tvar rohovky, neskôr sa pristupuje k spevňovaniu oslabenej rohovky operáciou. Existujú aj ďalšie ochorenia a poškodenia rohovky – od zbežného ochorenia astigmatizmus (zlé zakrivenie rohovky) či nebezpečného keratokonusu až po mechanické poškodenia v dôsledku úrazu. Dnešné moderné možnosti liečby závisia vždy od konkrétneho ochorenia očí a jeho stavu. Výnimkou už nie je ani laserová operácia alebo transplantácia očnej rohovky od darcu, ktorá sa vykonáva v spolupráci s tkanivovou bankou, dokonca v rámci jednodňovej chirurgie. VESELY | Očná Klinika je jediným neštátnym pracoviskom na Slovensku, ktoré poskytuje komplexnú liečbu ochorení rohovky vrátane chirurgických zákrokov v lokálnej aj celkovej anestézii. Objednajte sa na vyšetrenie u nás.