Rýchlejšia a bezpečnejšia vitrektómia vďaka prístroju novej generácie

Naše oči starnú spolu s nami – to je známy fakt. S termínmi ako sivý zákal, zelený zákal či glaukóm sa už stretol každý z nás. Už menej sa hovorí o ochoreniach, ktoré najmä vo vyššom veku postihujú ďalšie vnútorné štruktúry oka – sietnicu a sklovec.

Pre časť pacientov s týmito ochoreniami je nádejou na zlepšenie, prípadne záchranu zraku pars plana vitrektómia – operačná metóda s na pohľad komplikovaným názvom, ale vďaka modernému prístroju novej generácie výrazne efektívnejšia, bezpečnejšia a komfortnejšia.

O tejto aktuálnej téme sme sa porozprávali s očným chirurgom našej očnej kliniky VESELY MUDr. Martinom Karolom, ktorý sa špecializuje na operácie sietnice.

Pri očných ochoreniach, ktoré súvisia s pribúdajúcim vekom, sa hovorí najmä o sivom a zelenom zákale, o ochoreniach sietnice a sklovca už menej. Vyskytujú sa zriedkavejšie?

Sivý zákal v istom veku čaká na každého z nás, so zeleným zákalom sa podľa štatistík stretne približne jeden človek z päťdesiatich. Aj ochorenia sietnice sú však pomerne časté, nedá sa povedať, že by boli zriedkavé. Niektoré sú následkom vysokého krvného tlaku či cukrovky.

Napríklad výskyt diabetu, civilizačného ochorenia, u nás stúpa a podľa odhadov bude naďalej stúpať. Podľa štatistík máme na Slovensku približne 350-tisíc diabetikov, z toho približne 20 percent pacientov má zmeny na sietnici a tri percentá majú zrak ovplyvňujúce ochorenie sietnice, tzv. diabetickú retinopatiu.

Ako sa cukrovka môže podpísať na sietnici?

V dôsledku zhoršených hodnôt cukru dochádza k poškodeniu jemných ciev v sietnici, ktoré už nie sú schopné zabezpečiť jej výživu a prekrvenie. Oko v takom prípade zapína obranné mechanizmy, ktoré sú, žiaľ, veľmi primitívne. Poškodené cievy chce nahradiť novými, tie sú však slabé, zjazvujú sa a môžu spôsobiť zakrvácanie do sietnice, sklovca, prípadne odlúpenie sietnice. Ak sa vyvinie sklovcové krvácanie, pacient v podstate nevidí. Práve v takýchto prípadoch má metóda vitrektómia svoje miesto – pri diabetických ochoreniach, resp. odlúčení sietnice.

A ako sa starnutie organizmu prejavuje na sklovci?

Sklovec je vlastne gélovitá výplň oka spojená so sietnicou. Tvorí ho voda, kolagén, kyselina hyalurónová. Po päťdesiatke dochádza k zmenám – gél sa postupne skvapalňuje, je vodnatejší. Tento proces vedie k tomu, že v oku vznikajú malé zákaly, ktoré vnímame ako pohyblivé mušky pred okom.

Sklovec sa od sietnice postupne odlučuje, to taktiež čaká každého z nás po päťdesiatke či šesťdesiatke. Tento proces môže byť bezproblémový, v takom prípade pacient vníma len občas akoby mušky pred okom a nespôsobuje mu to žiadne ťažkosti.

Ak sú však tieto mušky sprevádzané zábleskami, môže to indikovať, že je tam problém. Vtedy je potrebné prísť k očnému lekárovi. V skorých štádiách vieme spraviť ošetrenie laserom a predísť tak potrebe vitrektómie, ktorá by v neskoršom štádiu už bola zrak zachraňujúcim zákrokom.

Môže laik tieto ochorenia nejakým spôsobom rozpoznať?

Ak pacient nie je dlhodobo sledovaný u očného lekára, najčastejšie príde až vtedy, keď si sám všimne zmeny vo videní, ktoré sú už pre neho nejakým spôsobom obmedzujúce. Platí, že ak zaregistrujem zmeny vo videní, je vždy dobré očného lekára vyhľadať a radšej stav očí skontrolovať, zvlášť vo vyššom veku. Po päťdesiatke by mala byť pravidelná kontrola samozrejmosťou, odporúčame ju už po štyridsiatke, keď sa začínajú prejavovať na zraku prvé zmeny.

Pri ochoreniach sietnice a sklovca pomáha spomenutá metóda – pars plana vitrektómia. Čo si pod tým predstaviť?

Vitrektómia v podstate znamená odstránenie určitej časti sklovca, teda gélovitej časti oka. Následne podľa ochorenia pristupujeme k ďalším krokom. Slovné spojenie pars plana je odvodené od anatomickej oblasti, cez ktorú do oka vstupujeme. Je to bezpečná zóna na oku, cez ktorú si vytvoríme vstup do oka bez rizika poškodenia oka či sietnice.

Vstupy sa robia minimálne tri – je to podobné ako pri laparoskopickej operácii brucha. Jeden zo vstupov slúži na prívod tekutiny a stabilizáciu oka počas operácie. Zvyšné dva sú pre inštrumenty. Používame nástroje na osvetlenie oka a na samotné vykonanie zákroku.

Vitrektómie vykonávame aj na našej očnej klinike VESELY. V čom je táto metóda prelomová?

Samotný koncept vitrektómie je známy asi 50 rokov, vtedy sa vykonala prvá vitrektómia na princípe troch vstupov do oka. Vďaka medicínskemu a technologickému pokroku je však zákrok rýchlejší, bezpečnejší a komfortnejší pre pacienta aj lekára. U nás na klinike v Košiciach používame kombinovaný prístroj najnovšej generácie. Aj za pomoci ultrazvuku veľmi rýchlo odstránime sklovec, čo skracuje dobu operácie.

Operačná rana je menšia, ide o bezstehový zákrok. Oko je počas operácie oveľa menej namáhané, výrazne sa skracuje doba operácie aj rekonvalescencie. Vďaka novým inštrumentom máme počas operácie lepšiu viditeľnosť, dokážeme jemnejšie manipulovať.

 

Ako dlho trvá tento zákrok?

Zákrok trvá približne 30 až 40 minút. Vykonávame ho ambulantne, aj v lokálnej anestézii, vďaka ktorej pacient necíti žiadnu bolesť. To platí pri najjednoduchšom type operácie, pri ktorom odstránením sklovca vyriešime problém. U diabetikov či u pacientov s odlúčením sietnice operácia trvá dlhšie, keďže nestačí len odstrániť sklovec. Je potrebné aj to, aby si sietnica „sadla“ stabilne na pôvodné miesto, k čomu využívame okrem iného aj dodatočný laser.

Je dnes pooperačné hojenie kratšie ako v minulosti?

Áno, aj vďaka zmenšovaniu vstupov do oka pri zákroku. S touto operáciou sa spája aj termín „polohovanie“, aj v tomto smere je však zákrok pre pacienta oveľa komfortnejší ako v minulosti.

Vysvetlím to. Pri niektorých vitrektómiách musíme odstránený sklovec dočasne nahradiť špeciálnym olejom alebo plynom. Donedávna sa používali plyny, ktoré zostávajú v oku aj 4 až 6 týždňov. Tento plyn je nepriehľadný, čiže pacient cez neho nevidí, a je potrebné tzv. pravidelné polohovanie hlavou nadol. To bolo pre pacienta počas pooperačného obdobia veľmi obmedzujúce. Vďaka novým poznatkom však dokážeme tieto plyny používať oveľa efektívnejšie a väčšina pacientov nemusí oko polohovať, prípadne len do troch dní. Výsledok operácie je pritom rovnako dobrý. To platí, samozrejme, len pre plánované výkony, napríklad pri dierach v mieste najostrejšieho videnia na sietnici. Pri operáciách s odlúpenou sietnicou je toto dlhodobé polohovanie stále nutné.

Aké ďalšie benefity prináša táto metóda pacientovi?

Ak má pacient napríklad intenzívne sklovcové zákaly, výrazne to ovplyvňuje kvalitu života. Vidí plávajúce mušky v centre zrakovej osi, ktoré mu prekážajú. Ak nie je možnosť odstrániť ich špeciálnym laserom, vtedy pristupujeme k vitrektómii. Pri niektorých diagnózach, napríklad zakrvácaniach, vitrektómia zrak pacienta výrazne zlepší – pred zákrokom pacient rozoznáva len svetlo a tmu a po zákroku opäť vidí.

Pri vitrektómii manipulujeme s najcitlivejšími bunkami nášho tela. Ak boli dlho poškodzované, môže trvať aj týždne či mesiace, kým sa zraková ostrosť stabilizuje. Po operácii sivého zákalu prichádza výraznejší „wow efekt“, keď sa videnie zlepší zo dňa na deň. Sietnica je v tomto smere náročnejšia a vie byť aj „nevďačnejšia“.

Pacienti k nám často prichádzajú s pokročilými nálezmi. V takom prípade robíme všetko pre to, aby sme nález stabilizovali, aby sa ďalej nezhoršoval a sledujeme, koľko percent zraku ešte dokážeme získať naspäť. K operácii sietnice často pristupujeme aj preventívne, keď vieme, že dodatočné zhoršenie by výrazne negatívne ovplyvnilo zrak pacienta.

Vo vyššom veku by preventívna očná prehliadka mala byť samozrejmosťou. Čo by ste ešte odporučili ľuďom v rámci starostlivosti o zrak po päťdesiatke a prevencie?

Preventívna prehliadka minimálne raz ročne je určite potrebná, aj keď ste nikdy problémy so zrakom nemali – keďže po päťdesiatke sa začínajú diať na oku zmeny, ktoré sú podmienené vekom. Samozrejme, je dôležité navštíviť očného lekára aj pri akýchkoľvek náhlych zmenách vo videní.

Odporúčal by som aj to, aby si každý aspoň raz za čas porovnal, či vidí na pravé oko rovnako ako na ľavé. Dá sa to úplne jednoducho. Stačí si vybrať nejaký predmet, napríklad garnižu a pozrieť sa, či je pekná, rovná – najprv jedným okom, potom druhým. Ak dochádza k pokriveniu obrazu, môže to signalizovať, že sa na sietnici niečo deje. Ak by som videl mušky, navyše sprevádzané zábleskami, je potrebné bez zbytočného odkladu vyhľadať lekára.

Na záver dovoľte osobnejšiu otázku – čo priviedlo k práci očného lekára vás?

Už počas štúdia som vedel, že chcem „vykonávať medicínu rukami“ – teda venovať sa chirurgickému odboru. Očné lekárstvo v sebe zároveň spája aj kontakt s pacientom, diagnostiku aj konzervatívnu liečbu. Ako oční lekári môžeme priamo a veľmi pozitívne vnímať spätnú väzbu od pacienta, ktorá je napĺňajúca a dáva veľkú chuť pracovať a pomáhať naďalej.

Predstavte si pacienta, ktorý príde k vám do ambulancie s tým, že nevidí dobre alebo nevidí takmer vôbec a odchádza s tým, že vidí všetko ako predtým a doslova sa preteká so svojimi príbuznými v tom, kto prečíta aj tie najmenšie písmenká. To sú skvelé pocity, pre ktoré si svoju prácu zamilujete.

MUDr. Martin Karol, FEBO, FICO je očný chirurg, ktorý sa špecializuje na operácie sietnice. Skúsenosti a prax získal na očnej klinike v Nemecku, rozhodol sa však vrátiť domov a pôsobí na očnej klinike VESELY v Košiciach a Poprade.

Zložením prestížnej európskej a medzinárodnej atestácie sa stal členom Európskej oftalmologickej rady (EBO) a Medzinárodnej oftalmologickej rady (ICO).