Tupozrakosť, odborne nazývaná amblyopia, je ochorenie, ktorým je vo väčšine prípadov postihnuté iba jedno oko, zatiaľ čo to druhé vidí dobre. Tupozraké oko je síce správne anatomicky funkčné, ale pod vplyvom nejakej dioptrickej chyby nefunguje správne spojenie medzi ním a zrakovým centrom v mozgu. Mozog následne postihnuté oko zablokuje a dobre vidiace oko „začne vidieť“ aj za druhé, slabšie vidiace oko, preto sa amblyopia často prehliada.

Tupozrakosť postihuje takmer 4 % detí. Spôsobuje ju nedostatočná stimulácia zraku v období, keď sa vyvíja. Deťom s veľmi tupozrakým okom robia problémy kolektívne športy a celkovo pohyb v priestore. V dospelosti sa nemôžu uchádzať o všetky zamestnania – práca s mikroskopmi alebo prístrojmi, ktoré vyžadujú presnú optiku, je pre ne nemožná. Nedokážu hľadieť cez ďalekohľad, nemajú dobre vyvinuté priestorové videnie.

Toto ochorenie nie je dedičné a jeho výskyt nemožno predvídať, aj keď deti rodičov, ktorí majú silnú ďalekozrakosť či krátkozrakosť, sú na tupozrakosť náchylnejšie. Jediný spôsob, ako sa s tupozrakosťou vysporiadať, sú preventívne prehliadky, ktoré ju môžu včas odhaliť. Tupozrakosť je možné zistiť u dieťaťa približne vo veku troch – štyroch rokov.

Ako sa tupozrakosť lieči?

Špeciálna terapia pozostávajúca z pravidelných cvičení v ortopticko-pleoptickom centre zabezpečí nielen lepší a kvalitnejší zrak, ale následne aj lepší a kvalitnejší život, lepšie uplatnenie v budúcnosti pri akomkoľvek zamestnaní, športe či hrách.

Pod pojmom škúlenie rozumieme príležitostné alebo neustále postavenie očí v nesprávnej polohe. Môže byť nenápadné, ale aj jasne zreteľné. Môže ním trpieť jedno oko, ale aj obe. Oko môže byť pritom vychýlené smerom dnu, von, hore, dolu, otočene alebo aj kombináciou týchto smerov. Mnohí škúliaci pacienti trpia zároveň stredným až silným stupňom slabozrakosti a majú nedostatočné alebo dokonca žiadne priestorové videnie.

Škúliace oko môže viesť k tomu, že jedno oko alebo obe oči nebudú správne stimulované, ich zrakový vývin bude zaostávať a jedno alebo obe oči budú tupozraké a trpieť dioptrickou chybou.

Jemné formy škúlenia sa väčšinou spontánne upravia do 18. – 24. mesiacov života. Ak nedôjde k spontánnej náprave, treba vyhľadať odborníka. Extrémna forma škúlenia sa lieči chirurgickým zákrokom, ktorý napraví posunuté očné svaly. Aj po tejto operácii je však nevyhnutná liečba v podobe špecializovaných cvičení v ortopticko-pleoptickom centre.

Ako sa škúlenie lieči?

Liečebný postup škúlenia sa určuje individuálne. Podľa štádia ochorenia sa môže určiť konzervatívna forma liečby, v niektorých prípadoch je nutné podstúpiť chirurgický zákrok.

Konzervatívna liečba pozostáva z nosenia dioptrických okuliarov, oklúznej terapie (prelepenie lepšie vidiaceho oka, aby sa trénovalo to slabšie vidiace), špeciálnych cvičení v odbornom ortopticko-pleoptickom centre VESELÉ Očká a doplnkovou liečbou na doma.

Extrémna forma škúlenia sa lieči chirurgickým zákrokom, ktorý napraví posunuté očné svaly. Aj po tejto operácii je však nevyhnutná špecializovaná liečba v podobe cvičení v ortopticko-pleoptickom centre.

Dvojité videnie, takzvaná diplopia, je súčasné vnímanie dvoch obrazov jedného pozorovaného predmetu, ktorý môže byť dvojito vnímaný horizontálne, vertikálne, diagonálne alebo točito.

Diplopia môže byť:

• Monokulárna: dvojité videnie len jedným okom
• Binokulárna: dvojité videnie oboma očami

Monokulárna diplopia môže byť dôsledkom zlého predpisu dioptrií, najčastejšie sa však vyskytuje pri rôznych očných ochoreniach, akými sú napríklad ochorenia rohovky, ochorenia šošovky (sivý zákal) alebo očné zápaly. Pri monokulárnom dvojitom videní je potrebná odborná liečba ochorenia, ktoré diplopiu spôsobuje.

Binokulárna diplopia vzniká najčastejšie na podklade neurologických a svalových ochorení, keď sú obe oči síce stále funkčné, no nedokážu spojiť zrakové vnemy pravého a ľavého oka do jedného obrazu. Očné svaly teda nepracujú tak, ako by mali. Binokulárna diplopia môže nastať napríklad po otrase mozgu, pri ochorení očného svalstva (napríklad myasthenia gravis, endokrinná orbitopatia), pri mozgovom nádore, po očnej alebo mozgovej operácii, po úraze oka či cievnej mozgovej príhode.

Mnohokrát sprevádzajú diplopiu príznaky ako nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy alebo neistota pri chôdzi. Často je dvojité videnie spojené so škúlením.

Ak sa dieťa sťažuje na dvojité videnie a bolesť hlavy, môže ísť o skryté škúlenie spojené s dioptrickou chybou, keď je narušená spolupráca oboch očí. Vďaka správnemu predpisu okuliarovej korekcie zvykne dvojité videnie ustúpiť. Ak sa pridružia ďalšie symptómy, napríklad závraty, nutkanie na zvracanie či zvracanie, je potrebné ihneď vyhľadať okrem oftalmológa aj neurológa.

Pri diagnostike zohráva veľkú úlohu spolupráca rodiča a lekára. Dieťa najskôr absolvuje kompletné očné vyšetrenie vrátane vyšetrenia v cykloplégii. Vďaka tomuto vyšetreniu odhalia naši odborníci presnú hodnotu dioptrickej chyby dieťaťa.

Ako sa diplopia lieči?

Terapia dvojitého videnia sa určí podľa vyvolávajúcej príčiny a individuálnych zdravotných sťažností pacienta. Diplopia sa lieči zásadne pomocou takzvaných priziem.

Ak je diplopia zapríčinená skrytým škúlením, môže sa liečiť pomocou priziem, špeciálneho ortoptického cvičenia (trénovanie fúzie, diploptiky, binokulárneho videnia) alebo pri silnejšom škúlení pomocou operácie škúlenia.

Detskí aj dospelí pacienti majú možnosť absolvovať špecializované očné cvičenia v našom ortopticko-pleoptickom centre.

Cvičíme:

• Poúrazové diplopie
• Stavy po operácii strabizmu
• Diplopie pri neurologických poruchách
• Diplopie pri metabolických poruchách – diabetes

80 % okolia vnímame práve zrakom a približne 60 % mozgovej kôry sa podieľa na vizuálnom spracovaní týchto vnemov. Preto nie je prekvapujúce, že problémy s videním majú často na svedomí mnohé ochorenia mozgu. Ortoptická liečba pozostávajúca zo špeciálnych cvičení a liečebných postupov sa často využíva aj pri poruchách videnia s touto neurologickou príčinou.

Krátkozrakosť

Ide o poruchu zraku, pri ktorej dieťa vidí nejasne predmety vzdialenejšie ako 5 metrov. Je to spôsobené tým, že krátkozraké oko je dlhšie než by malo byť, a preto nedokáže zobrazovať obrazy na sietnici ostro a jasne. Lúče z pozorovaného predmetu sa nekoncentrujú presne v ohnisku najostrejšieho videnia v strede sietnice ako u normálneho oka, ale ešte pred týmto bodom. Vytvárajú tak neostrý, rozmazaný obraz vzdialených predmetov.

Krátkozrakí ľudia nevidia dobre do diaľky a pri pohľade sa snažia zaostriť napríklad prižmúrením očí. Korekcia krátkozrakosti si vyžaduje mínusové sklá, tzv. rozptylky, ktoré zabezpečujú posun dopadajúcich svetelných lúčov do bodu najostrejšieho videnia. Operatívne odstránenie krátkozrakosti považujeme v obvyklom prípade za bezpečné až po dovŕšení 18. roku života, keď je vývoj oka ukončený.

Ďalekozrakosť

Ďalekozraké deti nevidia dobre na blízko, a preto od pozorovaných predmetov odstupujú alebo si ich odťahujú ďalej od očí. Ďalekozrakosť alebo hypermetropia je stav, pri ktorom je oko kratšie ako by malo byť. Lúče z pozorovaného predmetu sa koncentrujú za bodom najostrejšieho videnia a vytvárajú neostrý obraz. V detskom veku je najsprávnejšou liečbou ďalekozrakosti správny predpis dioptrických okuliarov, operačné riešenie odporúčame až po 18. roku života.

Astigmatizmus

Táto porucha videnia je spôsobená nerovnomerným zakrivením očnej rohovky, ktorá spôsobuje neostré videnie. Normálne vidiace oko je schopné zobrazovať obrazy na sietnici ostro a jasne. Rohovka a šošovka viackrát lámu dopadajúce lúče svetla a koncentrujú ich presne v ohnisku najostrejšieho videnia v strede sietnice. Astigmatizmus alebo astigmatizmus spojený s refrakčnou chybou dokážu kompenzovať dioptrické okuliare s takzvanými cylindrickými sklami.